Ihrisko / Hřiště
6.března - 22.března 2013
autoři:
Tomáš Beňadik, Viktor Jelen, Barbora Kmecová, Alena Kuzmová, Jana Malatincová, Peter Račko, Erik Sikora, Matúš Stenko, Eva Škrovinová, Ľubomír Štec, Markéta Wagnerová, Aneta Willertová
Výstava prezentuje generáciu študentov, študentiek a dvoch absolventov vysokých škôl s umeleckým zameraním v Čechách a na Slovensku. /FVU AKU, AVU, FU OU, FHPV PU, FU TUKE, VŠVU, FaVU VUT/. Východiskovým motívom výstavy je hra, ktorá sa ďalej spája s témami ako spolupráca a komunikácia. Koncepčne je výstavný projekt členený na dve rovnocenné časti. Ku klasickému výstavnému modelu prezentácie artefaktov sa pridáva séria akcií, spoluprác kurátorky - autorky s vystavujúcimi počas trvania a prípravy výstavy. Výber prác je podmienený akčným rádiom kurátorky a autorky projektu.
Vystavené práce súvisia s hrou obsahovo, formálne, sú výsledkom hry, alebo sú hrou. Autorské počítačové hry s tematikou sociálnych sietí alebo vtipne nadsadeným pohľadom na problematiku dopravných nehôd na Slovensku na výstave predstavujú Peter Račko a Ľubomír Štec. Matúš Stenko pokračuje v tejto línii a vo svojej interaktívnej digitálnej inštalácii tematizuje osobnú mytológiu. Statickú kresbu pôdorysu bytu, v ktorom vyrastal oživuje a vytvára tak pc hru ovládanú pohybom tela diváka. Príkladom toho, aké kontrastné formy môže mať idea variabilne zavesiteľného/otočiteľného obrazu sú objekty Evy Škrovinovej a Viktora Jelena. Klasická grafika a posun výškotlačovej matrice do polohy objektu je na výstave prítomný vďaka Jane Malatincovej. Tomáš Beňadik vo svojich objektoch spája aktuálnym spôsobom dada a politiku. Jeho práce sú súčasne interaktívnymi a funkčnými prostriedkami pre hru. Artefakt ako výsledok, alebo dokumentácia momentu civilnej a intímnej hry je autorskou stratégiou videí Erika Sikoru a autoportrétov a fotografií prírody Markéty Wagnerovej. Fascinácia absurditou sa zase objavuje v textových manipuláciách Barbory Kmecovej. Priestorové usporiadanie spomenutých prác je autorskou prezentáciou Aleny Kuzmovej. Jej úloha v tomto projekte je na hranici autonómneho autorského a kurátorského prístupu. K prácam pristupuje ako k materiálu a slobodne ho dopĺňa. Inštaláciu ďalej kompletizujú popisky, návody, ktoré vznikajú na základe spolupráce kurátorky s Viktorom Jelenom.
V rámci sprievodného programu sa uskutočňuje civilná akcia, akýsi telepatický dialóg medzi kurátorkou a Barborou Kmecovou, pričom obe aktérky sú na rôznych miestach. Jednotlivé otázky, odpovede a poznámky sú zaznamenávané a po skončení dialógu dopľňajú expozíciu. Ďalšou akciou počas trvania výstavy je verejná performancia Anety Willertovej. Willertová vytvára pojmy, ktoré potom zažíva na vlastnej koži. Ďalším prežitým pojmom do série sa stáva Rybí hněv, kde majú návštevníci galérie možnosť udrieť autorku po tvári čerstvými rybami. Posledná akcia projektu pracuje znovu s témou komunikácie a spolupráce. Ivana Hrončeková a Matúš Stenko tu počas jedného otváracieho dňa nahradzujú verbálnu komunikáciu dorozumievaním sa pomocou kresby.
Ivana Hrončeková, kurátorka a autorka projektu
